Tento kanadský dokument nás pozýva pozrieť sa na Zem a jej biodiverzitu zo srdca

Anonim

La Terre Vue du Coer.

Terre Vue du Coer.

Ako prišiel život na Zem? Určite to urobil prostredníctvom molekúl vody, ktoré vznikli vo vesmíre. Kyslík, bez ktorého by sme nemohli žiť. Tajomstvo života, áno, ten život, na ktorom ľudská bytosť trvá na zničení.

Takto sa začína dokumentárny film** ‘La Terre Vue du Coer’** od Cadrina-Rossignola predstavený o hod. Filmový festival Another Way v októbri minulého roka. Dokument, ktorý nám prostredníctvom autentických strážcov planéty ukazuje všetko, čo sa stráca a čo sa môže stať, ak ľudská bytosť bude pokračovať v ničení prírodných priestorov a druhov planéty.

Pozrite sa na Zem zo srdca To navrhuje kanadský astrofyzik s francúzskou národnosťou Hubert Reeves , ktorý dokument vedie. Zo svojho vzdialeného útočiska, na bývalej farme v Burgundsku, rozpráva, ako sa zdá, že v stojatej vode, ktorá ju obklopuje, sa život zastavil, keď pred rokmi všade klíčil. Za 30 rokov sa všetko zmenilo príliš rýchlo, hovorí.

A uvažuje (alebo varuje): „Štúdium prechodu života na Zemi nás učí, že za posledných 100 miliónov rokov, najmenej päťkrát v histórii, mali ohrozenia spôsobené geologickými, meteorologickými a astronomickými javmi veľký vplyv na života. To vedie k zmiznutiu viac ako polovice a niekedy až 90 %. To, čomu hovoríme vyhynutie. Z toho máme asi päť, vrátane predposledného. Hovorím to preto, lebo dnes už hovoríme o šiestom.** Rozdiel oproti ostatným je v tom, že to nebolo spôsobené prírodnými javmi. Ale pre seba**“.

Kanadský astrofyzik Hubert Reeves je hlavnou témou dokumentu.

Kanadský astrofyzik Hubert Reeves je hlavnou témou dokumentu.

HLASY STRÁŽCOV ZEME

A v tom leží pozadie „La Terre Vue du Coer“, ktoré začína vo Francúzsku, ale ktorý pokračuje po celej planéte a dáva hlas ľuďom, ktorí bojujú za zastavenie tohto šiesteho vyhynutia.

Môžeme si vypočuť neoceniteľnú lekciu spisovateľa a ochrancu práv zvierat Frederic Lenoir a zakladateľ nadácie Ensemble pour les animaux. „Ak sa chceme dostať z tejto krízy vo všetkých oblastiach, musíme prejsť z logiky kvantity na kvalitu. Kvalita nášho životného prostredia. Musíme zastaviť myšlienku Zeme ako zbierky zdrojov, ktoré treba plieniť . O prírode musíme uvažovať ako o živom organizme, s ktorým musíme harmonicky komunikovať.“

Dokument dostupný na platforme Vimeo sa zrodil z rovnomennej knihy a v roku 2019 ho vydal aj Hubert Reeves. Jeho magicky krásne obrazy sa striedajú s viacerými hlasmi ako Hubertove.

Napríklad príspevky botanika a člena národa Potawatomi, Robin WallKimmerer , ktorý uvádza, že stromy medzi sebou komunikujú prostredníctvom vetra a svojich koreňov. “ Všetky živé veci sú prepojené . Práve začíname chápať túto komunikačnú sieť.“

Teória, ktorá potvrdzuje Michel Labrecque , kurátor botanickej záhrady v Montreale. V tejto záhrade urobili veľa štúdií o korunách stromov a o tom, ako sa navzájom spájajú.

GLOBÁLNY CIEĽ: ZABEZPEČIŤ ENVIRONMENTÁLNU ROVNOVÁHU

Rovnako ako prejavy všetkých účastníkov filmu, zem funguje v rovnováhe Preto sa práve teraz nachádzame v situácii klimatickej krízy, pretože tieto rovnováhy sa zmenili. Buď vymieraním druhov, zmenou ekosystémov, úpravou našich pobreží, odlesňovaním pralesov alebo znečisťovaním oceánu. A v tomto zmysle rezonujú slová oceánografky ORCA na Floride Edith Widder.** „Všetko závisí od vody, preto je úplne nelogické, že ju kontaminujeme.“ **

Nevieme, aká bude Zem o 30 rokov. ale vieme, že môžeme zvrátiť alebo pomôcť zastaviť katastrofu . Dokument nás pozýva, aby sme to robili zo srdca a s cennými iniciatívami, ako sú tie, ktoré sa uskutočnili v** Les Fermes Miracle** v Quebecu, kde sa cvičí permakultúra.

Začali s monokultúrou 400 jabloní, ale uvedomili si, že to nie je príklad permakultúry (práca s prírodou minimálne invazívnym spôsobom). Teda bez rizík, bez pesticídov či insekticídov. Prestali teda zasahovať alebo to urobili tým najmenším možným spôsobom. A podarilo sa!

Dokážete nakŕmiť svet permakultúry? Myslím si. V prvom rade musíme prestať kŕmiť dobytok obilím. Majú jesť trávu. Tým by sa uvoľnili veľké plochy, ktoré sú v súčasnosti obrábané, a mohli by sme ich opätovne vysadiť stromami, ako sú napríklad vlašské orechy, ktoré poskytujú základné potraviny. A stále pod nimi môžete chovať zvieratá.“

Čítaj viac