Coria del Río: dedičstvo samurajov, ktoré prežíva v Seville
Ak vám povieme, že 15 kilometrov od Sevilly, V malom mestečku Coria del Río je viac ako 700 susedov, ktorých priezvisko je Japonsko, Možno sa vám to zdá ako najkurióznejšia anekdota. Vtipný fakt, bez ďalšieho.
Ak vám to povieme aj my na priečelí jeho radnice je vyvesená vlajka tejto krajiny , to vás asi prekvapí.
Ale ak ešte priznáme, že v Corii sa oslavuje každý rok japonský obrad Bull Nagashi , že existuje spoločnosť, ktorá vyrába saké nápoj, ktorý spôsobuje revolúciu na trhu a že v roku 2013 vtedajší korunný princ na cisársky trón Japonska, Naruhito, navštívil mesto , možno už začínate tušiť, že sa tu deje niečo zvláštne.
No áno, priateľ: stane sa niečo zvláštne. Skôr špeciálne. A ukazuje sa, že Veľká časť obyvateľov Coria del Río sú potomkami samurajov. ako to čítaš? Čo tak?
Aby ste pochopili dôvod jeho pôvodu, odporúčame vám urobiť niečo, čo máme radi: cestovanie v čase. V tomto prípade až do roku 1614 dátum, kedy japonské veľvyslanectvo Keicho pod vedením Samuraj Hasekura Tsunenaga , podnikol dobrodružstvo z japonského Sendai smerujúceho do Španielska, z ktorého vznikol prvá diplomatická misia, ktorú japonská krajina uskutočnila na Západe.
Misia, ktorá by ich prinútila plaviť sa po moriach v elegantnej galeóne, navigovať do Sanlúcar de Barrameda a ísť hore po rieke Guadalquivir dostať sa do prístavu v Seville cez Coria del Río.
Veci života, časť tej svojráznej posádky priťahovalo najmä to mestečko s hlboko zakorenenými koreňmi a andalúzskym vystupovaním. Toľko niektorí z jej členov by nakoniec zostali... navždy.
Socha samuraja Hasekura Tsunenaga v Coria del Río
ZA ROMANTIKOU
Keď sa ponoríme trochu hlbšie do skutočnej povahy tohto dobrodružstva, história nám hovorí, že to, čo priviedlo tento sprievod do našej krajiny, bolo náznak obchodnej dohody pána zo Sendai —majiteľ pôdy z tohto japonského mesta s veľkou túžbou zarobiť peniaze — s Novým Španielskom Filipa III.
V týchto obchodoch bol tiež povzbudzovaný, aby zasiahol Františkánsky mních Luis Sotelo pokúsiť sa získať plátok. Bolo to obdobie, keď sa **Jezuiti a františkáni snažili vyhrať preteky o ovládnutie kresťanstva vo svete.**
Sotelo prehral bitku v Japonsku a rozhodol sa prihlásiť do novej misie, ktorá bola organizovaná, aby sa mimochodom pokúsila, nájsť ochranu španielskeho kráľa aj Vatikánu a že mu udelia biskupstvo na severe Japonska.
Koniec tejto cesty by sa však značne líšil od toho, čo sa očakávalo: za viac ako rok a pol, čo trvala cesta do Španielska a po tom, čo sa mu podarilo audienciu u kráľa, Felipe III bol rozptýlený inými prácami a v Japonsku bol katolicizmus zakázaný , takže tieto ašpirácie padli bokom.
Na druhej strane, tie, ktoré boli vytvorené, keď prišli do Andalúzie, nie: Kasekura Tsunenaga sa vráti do svojej krajiny pôvodu, áno, ale mnohí ďalší samuraji, námorníci a obchodníci, ktorí ho sprevádzali, sa rozhodli zostať v Corii s jasným zámerom: začať nový život.
Coria del Río alebo samurajská tradícia Sevilly
JAPONCI, DMYSLIVOSŤ AKO PRIEZVISKO
Keďže fakty siahajú 400 rokov dozadu, realita je taká Corianos 21. storočia nevedeli o týchto japonských koreňoch. Ani o dôvode tých ázijských čŕt, ktoré sa u niektorých jej obyvateľov objavili veľmi málo, ani o pôvod tohto priezviska, ktoré sa v meste opakovalo ad nauseam: Japonsko.
Všetko sa zmenilo, keď sused, Virginio Carvajal Japan, začal tieto skutočnosti skúmať a ešte viac, keď v roku 2013 súčasný cisár Nahurito navštívil Coriu, aby si pripomenul štyri storočia bájnej výpravy. Väzby medzi japonskou krajinou a mestom Sevilla sa posilnili a na základe starých dokumentov a bibliografie sa podarilo obnoviť veľkú časť histórie.
Tak sa to zistilo priezvisko Japan vzniklo z anekdoty z tých najjednoduchších: keď Japonci usadení v Coria del Río začali mať vzťah so ženami z mesta, zakladali rodiny a rodili deti, službukonajúci kňaz sa cítil neschopný vysloviť svoje exotické priezviská. Najjednoduchšie riešenie? Dajte na nich Japonsko a je to. Problém je vyriešený.
Dnešná prechádzka po Corii pri pátraní po japonskej minulosti zahŕňa — okrem toho, že požiadate jedného zo svojich susedov, aby vám ukázal svoje DNI, len zo zvedavosti — Paseo de Carlos Mesa, krásna cesta pozdĺž Guadalquivir, kde stojí socha, ktorá pripomína Kasekura Tsunenaga , vrátane kimona a katany.
Nie je nezvyčajné často nájsť okolo seba skupiny Japoncov, ktorí sa rozhodnú navštíviť mesto pri pátraní po histórii svojich predkov. Mimochodom, je tiež veľmi blízko, pamätník Yashiro na pobreží —The Temple of Souls —, ešte jedna pocta k tomuto výkonu, tentoraz od japonského umelca Kiyoshi Yamaoka v roku 2017.
Už roky sprevádza sochu Kasekura Tsunenaga Čerešne — prvý zasadil sám Nahurito, ďalší japonský dizajnér Kenzo — ktorého rozkvetom Coriáni každú jar oslavovali Hanami. Ale je toho viac: ďalší zo zvláštnych spôsobov, akým sa mesto hlási ku svojim koreňom obrad Toro Nagashi, ktorý sa koná každý august.
A v čom spočíva takáto tradícia? No, v najduchovnejšom obrade oslavovanom v mnohých japonských mestách av ktorých typické papierové lampáše zapálené sviečkami sa hádžu do rieky — v tomto prípade do Guadalquiviru. Podľa japonskej viery počas sviatkov venovaných zosnulým ich duchovia navštevujú ich staré domovy a len vďaka pomoci tých lampiónov sa vedia vrátiť do posmrtného života.
Coria del Río je, mimochodom, jediné miesto mimo Japonska, kde sa táto tradícia oslavuje.
Prechádzka Carlosom Mesom
BÁSNE, ORIGÁMY A JAPONSKO-ANDALÚZSKÝ ZÁBER
Okrem tradičných festivalov však Coria využíva každú príležitosť na to, aby si pripomenul tie väzby, ktoré ho spájajú s krajinou vychádzajúceho slnka — a ktoré, mimochodom, v roku 2019 dokonca stvárnili na veľkom plátne. Dani Rovira a María León vo filme Japonsko—.
Napríklad v Týždeň japonskej kultúry : Cítite dni, v ktorých oslávite svoje korene Kurzy japonského varenia, workshopy origami a japonskej kaligrafie, koncerty tradičnej hudby, výstavy kimon a dokonca aj súťaže v cosplayi. No tak, nie je prekvapujúce, že ten, kto je v Corii najviac a najmenej, vychrlí pár slov v japončine a za chvíľu pripraví vynikajúce sushi.
Tento veľký zápal pre všetko, čo súvisí s ázijskou krajinou, spôsobil, že Japonsko má takú zvláštnu náklonnosť k tomuto malému kútu Andalúzie, že dokonca mu cisár venoval tanka: skladby v päť a sedemslabičných veršoch ktoré bežne píše cisárska rodina a ktoré majú tradíciu viac ako 1400 rokov. Samozrejme, je vystavený na radnici.
Ale ak existuje niečo, čo demonštruje toto spoločenstvo medzi oboma krajinami — a čo milujeme —, je to tak vynaliezavosť podnikateľa Francisca Bizcocha, ktorý sa pred pár rokmi bez váhania rozhodol staviť na niečo, o čom vedel, že nesklame: Saké v štýle Corian. A hej, biznis funguje ako ten najlepší.
A so štýlom Corian máme na mysli, že jeho tvorca sa mu snažil dať lokálnejšiu chuť, pretože nejakým spôsobom muselo byť jasné, že ste predsa v Andalúzii, takže sa rozhodli zmiešať japonské saké s jedným z najtradičnejších dezertov v meste: ryžovým pudingom. Výsledok bol Keicho Sake , vynikajúci krém, ktorého sa podľa údajov ročne vyvezie do celého sveta viac ako 30 tisíc fliaš.
Ďalší príklad tohto dedičstva, ktoré nepochybne zanechali v Coria del Río tých samurajov zo sedemnásteho storočia, ktorí sú zamilovaní do juhu. A skvelý spôsob, ako si pripiť japonskú dušu, ktorá, hoci sa zdá byť viac fikciou ako realitou, naďalej pretrváva v Coria del Río. Bez ohľadu na to, koľko času prejde.
Takže… Campay!