Extremadura je kultúrny vesmír, ktorý neprestáva udivovať. O to viac, keď nám z Európy hovoria, že máme v tomto regióne kultúrne bohatstvo, ktoré asi nevieme oceniť.
Stáva sa to, keď počujeme charakteristický prízvuk Extremadurčana, ten moment, keď nám napadne slovo „castúo“ a necháme sa unášať kolektívnou imagináciou ktorý chcel umiestniť Extremaduranov (a ich zvláštny prejav) do kúta myslenia.
Extremadura má pre vás pripravené historické prekvapenie na každom kroku.
A to je to, čo Extremadurčania v tomto rohu urobili: premýšľajte. Premýšľate o tom, ako povedať zvyšku Španielska a svetu, že Castúo, alebo skôr Estremeñu, je jazyk, na ktorý sa nedá zabudnúť. ktorý odmieta byť označený za „zle hovorenú španielčinu“, ktorý odmieta kultúrne vnucovanie toho, čo je alebo nie je politicky korektné. Skrátka, odmieta sa skrývať.
Dnes chceli sme sa naučiť hovoriť estremeñu a bolo to pre nás trochu ťažké, Preto sme sa museli obrátiť na odborníkov.
Kostol Panny Márie Granadskej, v Llerena (Badajoz, Extremadura).
Z ESTREMEÑU DO CASTÚO
Kedykoľvek sa hovorí o jazyku Extremaduranov, hovorí sa, že komunikujú svojou vlastnou rečou nazývanou „castúo“. A dalo by sa povedať, že odvtedy je to polovičná realita Estremeñu možno dokonale považovať za jazyk a názov „Castúo“ bol neskorším príspevkom.
Chceli sme vedieť trochu viac a priblížili sme sa Hurdes hovoriť s Aníbalom Martínom, prekladateľom, ktorý sa veľmi zaujíma o lingvistiku, člen Orgánu pre monitorovanie a koordináciu Estremeñu a jeho kultúry (OSCEC) a jeden z veľkých obhajcov a kultúrnych propagátorov, ktorým sa darí držať tento jazyk ďaleko od zabudnutia.
Las Hurdes v Cáceres.
Hannibal nám odhaľuje tajomstvo a pripomína nám to samotná OSN uznáva Estremñu ako jazyk ktorá je zaradená do čiernej listiny jazykov, ktorým hrozí vyhynutie: „Výraz „castúo“ vznikla pred storočím, keď básnik Luis Chamizo vydal svoju knihu Miajón Castúos. Castúo odkazuje na kastu, na líniu roľníkov, ktorí si udržiavali svoje zvyky z generácie na generáciu a ktorí mali tento jazyk.
Preto sa reč začala nazývať castuo a je úplne prijateľná. Hoci správna vec je estremeñu, s s a nie s x“, zdôrazňuje. Veľká časť Extremadury bola znovu osídlená ľuďmi z Leónskeho kráľovstva, ako postupovalo Reconquest. Z tohto dôvodu prišli Astúrsko-Leónci do týchto krajín z východnej časti kráľovstva León so všetkými jeho zvláštnosťami.
Jerez de los Caballeros, Extremadura.
„Tento jazyk úzko súvisí s Kantábrijčinou, jazyk, ktorý sa v súčasnosti stáva známym a o ktorom vie len málo ľudí. Keď sa tento leonský jazyk usadil tak ďaleko na juh, osvojil si svoje vlastné rozlišovacie znaky, ako napríklad postupným vytváraním estremeñu“, vysvetľuje prekladateľ a dodáva, že treba brať do úvahy aj to, že estremeñu má veľa slov spoločných s galícijsko-portugalčinou.
Estremeñu má iný pravopis a toto bola jedna z najzaujímavejších úloh OSCEC. Bol vytvorený nový slovník a okrem mnohých iných aktivít vedú rozhovory v mestách Extremadura s cieľom zachovať tento krásny jazyk, o ktorom sa málo hovorí.
Bohatstvo národov je aj jazykové.
Aníbal nám navyše hovorí, že geograficky sa Estremeñu nevyvinuli rovnakým spôsobom. „V severozápadnom regióne sa jazyk zachoval najviac, v oblasti Las Hurdes. Každé mesto malo svoj vlastný spôsob reči a zámerom estremeñu nie je presadiť sa ako jazyk, ale byť spojovacím článkom, aby sa mestá navzájom počúvali a videli podobnosti a rozdiely v každom z nich. Účelom jazyka je integrovať a nie vnucovať“.
V histórii estremeñu bolo obdobie predtým a potom a tento zlom nastal v 60. rokoch s politikou gramotnosti Francovho režimu. „Je možné, že sa myslelo, že estremeñu je vecou ľudí, ľudí, ktorí nevedeli dobre hovoriť po španielsky v dôsledku negramotnosti. Bohužiaľ, bohatstvo estremeñu nebolo rešpektované a teraz mu hrozí vyhynutie. Aj keď stále existovali ľudia ako moja stará mama, ktorá nevedela po španielsky, hovorila iba estremeñu a tiež veľmi rýchlo. Hannibal hovorí medzi smiechom.
Olivenza, Badajoz (Extremadura).
JAZYK, KTORÝ SA OBNOVUJE
Pre španielsky hovoriaceho, ktorý počúva osobu, ktorá hovorí v Estremñu, môže byť veľmi ťažké porozumieť. Navyše, takmer určite by nerozumel ničomu, čo sa odvtedy povedalo výslovnosť a veľká časť ich slovnej zásoby je odlišná. V skutočnosti má estremeñu svoje vlastné gramatické a ortografické charakteristiky.
Rada Európy uznáva Estremeñu ako jazyk, hoci ako dialekt to tak bolo
storočia, ktoré bolo uznané. A to by ju stavalo na úroveň takmer porovnateľnú s galícijským, katalánskym či baskickým jazykom. Práca, na ktorú sa teraz zameriavajú, je odstrániť Estremeñu z toho ohavného čierneho zoznamu jazykov, ktorým hrozí vyhynutie, a preto organizujú konferencie na univerzite ako tie, ktoré robia tento mesiac na univerzite v Salamance alebo rozhovory v dedinách, aby sa podelili o jazyk.
Trujillo, Extremadura.
Odhaduje sa, že približne Asi 10 000 ľudí hovorí jazykom Estremeñu, najmä v oblastiach Las Hurdes a západnej časti Extremadura. A každé mesto má svoj vlastný spôsob reči Estremeñu, vďaka čomu je štúdium tohto jazyka ešte fascinujúcejšie. Existuje mnoho funkcií, ktoré ho odlišujú, ako napríklad uzatváranie slov na „u“ alebo „i“; nasávané „s“; veľakrát sa z „o“ stáva „u“ alebo slovesá končia na „l“, existencia aspirovaného „h“ na mieste „f“ v španielčine A dlho a tak ďalej.
A to bez počítania vlastných slov, ktoré sú súčasťou ich vlastnej slovnej zásoby (okolo 18 000 slov). Jedna z vecí, ktoré sú jasné, je, že ak sa Estremeñu zachovalo, bolo to preto, že ľudia v mestách ním chceli pokračovať. Práca združení ako OSCEC alebo kultúrnych propagátorov ako Aníbal Martín nám dnes umožňuje mať dôvod premeniť našu krajinu na rozmanitejšie miesto, kde je priestor aj pre jeden jazyk navyše.
Pretože pre kultúru je vždy medzera a estremeñu si zaslúži svoje miesto medzi nami, Aj keď pre niektorých z nás je také ťažké sa to naučiť.
Merida.
„Takto to chcem povedať, povedať veci, ktoré cítim, s takým hlbokým pocitom, ktorý toto mesto má
náš Assín, chcem spievať, pekné kuchyne verzus táto krajina mojej krvi, ktorá ma napĺňa, ak ju klamem“
(Cruz Diaz Marcos - básnik)
BOUSOVÁ TRAŤ PRE ZVEDAVÝCH
Medzi mestami Sierra de Gata sa hovorí La Fala, dialekt, ktorý je od roku 2001 uznaný ako aktívum kultúrneho záujmu. Niektoré mestá ako Valverde del Fresno sú dvojjazyčné a dokonca môžete nájsť menu reštaurácie v dvoch jazykoch. Týmto jazykom, ktorý má galícijsko-portugalské korene a veľký vplyv Estremeñu, sa tam hovorí normálne.
Samotná webová stránka OSCEC má slovník Estremeñu, do ktorého je možné voľne nahliadnuť. Je veľmi zvláštne vidieť podobnosť (alebo nie), ktorú majú mnohé slová so španielčinou. Rayano Portugal, tiež známy ako „oliventino“ je ďalšou z jazykových modalít, ktoré sa praktizujú v Extremadure. Je známe ako Oliventino, pretože sa ním hovorí v Olivenze a Tálige. Ako vidíte, jazyková spleť Extremadury je vzrušujúca.