Amazonka je ohrozenejšia ako kedykoľvek predtým.
Časopis Hranice publikoval v marci zničujúcu štúdiu vykonanú 30 vedcami, v ktorej to zaisťuje v súčasnosti Amazónia prispieva ku globálnemu otepľovaniu, namiesto toho, aby ho pomáhala zmierňovať.
“Amazonka je najväčší pás tropického pralesa na planéte . Samotný región, ktorý poháňa čiastočne sebestačný regionálny hydrologický a klimatický systém, o ktorom sa predpokladá, že je vystavený rastúcemu riziku kolapsu.
Štúdia zaisťuje, že Amazónia teraz uvoľňuje viac CO2, čím prispieva k otepľovaniu, namiesto toho, aby ho absorbovala. Požiar uvoľňuje častice čierneho uhlíka, ktorý zachytáva slnečné svetlo a zvyšuje teplotu. po druhé, Odlesňovanie mení vzorce zrážok bez neho sú lesy oveľa teplejšie a suchšie; A ak k tomu pridáme záplavy a výstavbu metánových priehrad, výsledkom je menšia kapacita na vytváranie čistého vzduchu do atmosféry.
Vo všetkom je vždy vlákno nádeje, ale prechádza silnými zmenami v dynamike, tak politickej, ako aj environmentálnej. Štúdia tiež zaisťuje, že situácia by sa mohla zvrátiť, pokiaľ by sa zastavili globálne emisie uhlia, ropy a zemného plynu a samozrejme by sa znovu vysadili stromy a zastavila sa výstavba priehrad.
POLITIKA ZA KATASTROFOU
Čo sa stalo v posledných rokoch, aby sa to podarilo? Tak ako ekológovia, biológovia, environmentálni aktivisti, vedci... Amazonka, veľké pľúca planéty, bola tlačená na hranicu svojich možností. Za týmto debaklom stojí odlesňovanie v dôsledku poľnohospodárskej a živočíšnej činnosti, požiare, ktoré sa prehnali tropickým pralesom minulý a predvlani, sucho a globálne zvyšovanie teploty.
Aj keď nepochybne politické rozhodnutia poznačili pred a po v budúcnosti džungle . Príchod Bolsonara k moci umožnil dobytku a poľnohospodárstvu (ktorí sú vinní z úmyselných požiarov) ovládnuť krajinu, aj keď je chránená. V štúdii sa uvádza: „V roku 2019, v prvom roku Bolsonarovej prezidentskej administratívy,** bolo odlesnených 9 762 km2**, čo predstavuje nárast o 30 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Rastúce straty lesov sú spojené s národnými a štátnymi politickými krokmi, ktoré ohrozujú práva domorodej pôdy, obmedzujú dohľad a pokúšajú sa brzdiť prácu mimovládnych ochranárskych organizácií.
Je zaujímavé, že tento rok Brazília požiadala o pomoc na riešenie odlesňovania v hodnote 1 000 miliónov eur od USA a Nórska, ktoré predtým prispeli do Amazonského fondu, ale mohli by sa zastaviť, ak sa vláda nezaviaže k ochrane Amazónie.