Pred témami, humor!
Quan Zhou Wu (Algeciras, 1989) patrí do tejto generácie deti imigrantov narodené v Španielsku. Vyrastal v meste v Andalúzia 90-tych rokov so svojimi dvoma sestrami okolo čínskej reštaurácie, ktorú prevádzkovali jeho rodičia.
Všetky tieto skúsenosti boli formované debutom vo svete grafických románov s sladkokyslé gazpacho (Astiberri, 2015), komiks ochotný založené na humore rozbiť všetky témy o čínskej populácii usadené v koži býka.
Teraz sa vráť s Andalučíny po celom svete , druhá časť kde sestry Zhou sa rozprestierajú po celej planéte: Quan odchádza do Madridu, kde bude študovať, aby neskôr promoval v Anglicku; Fu, najstaršia, prekročí rybník, aby si splnila svoje sny o Spojených štátoch; a Qing, malá, sa najprv usadí v Malage, aby skončila vo Francúzsku.
Autorka je pripravená odpovedať na náš dotazník rovnako dobrou prácou, akú vyžaruje vo svojich vinetách.
- Horkosladké Gazpacho sa zrodilo ako webový komiks, kedy sa stal vaším prvým grafickým románom?
Bolo doslova piatkové ráno. Už som mal v pláne urobiť grafický román, ako ho budem štruktúrovať (kapitoly vo forme položiek menu), čo budem rozprávať a koniec prvej časti. Tak som naskočil Napísal som chalanom z Astiberri a v ten istý deň popoludní mi už povedali, že sa im tento nápad páčil a zostali sme na stretnutí, aby sme uzavreli podrobnosti.
Desať rokov života na 137 stranách
- Úspech sa dostavil okamžite: autogramiády po celom Španielsku, spolupráce na Rádiu 3, besedy na univerzitách... Čakali ste také dobré prijatie zo strany verejnosti a tlače?
V žiadnom prípade! Ak bolo všetko prekvapené. Roky a roky som nekreslil a zrazu projekt, ktorý mal byť taký malý, osobný a rodinný, sa stal gigantickým. Poviem vám, bol to môj detský sen byť komiksovým výtvarníkom, nikdy som si nemyslel, že sa mi to splní.
- Nebolo to však len potľapkanie po pleci. Objavili ste sa v reportáži v El País o deťoch imigrantov narodených v Španielsku, ktoré sa cítia byť Španielmi, a ktorá vyvolala na internete rôzne komentáre, mnohé z nich negatívne. Aká bola vaša prvá reakcia pri ich čítaní?
Nahnevaný, samozrejme. Chcel som ich zapáliť. Ale hej, keďže to nie je možné, upokojila som sa a občas ešte robím tú chybu, že čítam také komentáre, ktoré nikomu nič neprispievajú. A niekedy vás nechajú zaprášený, keď vidíte koľko hádky je dnes na slobode, v Španielsku v roku 2018. Existuje veľa „politickej korektnosti“, ktorá im nepozerá za nos. Tí, ktorí ma najviac nazývajú rasistom, sú Španieli.
- Bol to jeden z dôvodov, prečo má Andaluchinas por el mundo, pokračovanie Bittersweet Gazpacho, intímnejší a osobnejší prístup. Je to tak?
Správne, ak ste dobrý človek (čo je veľmi, veľmi dôležitá nuansa) a ak sa trochu poškriabete, vidíš, že nie sme až takí rozdielni, lebo to podstatné a dobré tam je. Je to niečo, čo vždy hovorím. Plačeme pre to isté a radujeme sa z toho istého.
Anekdoty, anekdoty a ďalšie anekdoty
- Horkosladké gazpacho zhromaždilo príbeh vášho života od detstva, kým ste neopustili svoje andalúzske mesto. V ktorom momente sa Andalučania zhromažďujú po celom svete?
Odkedy som takmer dnes prišiel pred dvere môjho prvého bytu v Madride. Ale ako som už spomínal, Nie je to len môj príbeh, ale aj príbeh mojich sestier vyrozprávaný v prvej osobe. Každý z nich má za sebou cestu a na 137 stranách približne desať rokov nášho života.
- Pomáha vám vaša rodina pri písaní alebo premýšľaní príbehov?
Moja rodina mi pripomína anekdoty, keď sa stretneme a potom sa občas vytvoria príbehy. Niekedy sa hodia, niekedy nie.
- A keď ich čítate, beriete to s humorom?
Samozrejme. V prvej časti Bittersweet Gazpacho sa niečo stane mojej malej sestre, ktorá omylom zabila škrečka. Keď si to prvýkrát prečítal, povedal mi: "Quan, nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať v rozpakoch."
"Ak sa trochu poškriabete, uvidíte, že nie sme až takí rozdielni, pretože to podstatné a dobro je tam."
- V niektorých vinetách svojho blogu hovoríte o cestovaní do domov priateľov, ktorí žijú mimo Španielska, čo je v našej generácii pomerne bežná prax. Aké výhody a nevýhody vidíš v tomto spôsobe cestovania?
Nevýhody... jediné, čo vidím, je asi nedostatok intimity. Výhody, všetky ostatné: máte priateľov, vďaka ktorým sa cítite ako doma, ktoré vás zavedú na miesta, ktoré nie sú turistickými pascami, ktorí majú aj viac priateľov, ktorí ťa vítajú. Máte pocit, že neprechádzate mestom, ale na mieste, na ktoré sa mám vrátiť, neviem, či si to vysvetľujem.
- Do ktorej z krajín, ktoré ste navštívili, sa najradšej vraciate?
Uff... nemohol som ti povedať, pozri, Práve som sa vrátil z Číny asi pred mesiacom a odišiel som odtiaľ s tým, že sa chcem vrátiť.
- A z tých, ktorých ešte nepoznáte, ku ktorým by ste chceli cestovať?
Na Srí Lanku, Cookove ostrovy, Nový Zéland... Všetko veľmi blízko. Veľmi rád cestujem.
-Bude po Andalučíňach život? Dočkáme sa tretej časti vašich dobrodružstiev?
V strednodobom horizonte nemám v horkosladkej ságe Gazpacho nič plánované, ale ktovie. V marci však zverejňujem Veľká kniha neobyčajných detí , spolu s Nuriou Labari. Ide o interaktívnu ilustračnú knihu pre deti. So sladkokyslým Gazpacho to nemá nič spoločné, ale teším sa naň s veľkým nadšením.