História cestovateľov z Guadalaviaru, nomádskeho mesta
Na Pyrenejskom polostrove nájdeme niekoľko transhumantných jadier , vrátane mestečka v **Sierra de Albarracín v Terueli** tzv Guadalajara.
S 242 registrovanými obyvateľmi až desať rodín začalo transhumanciu v týchto posledných jesenných týždňoch. Muži „štartujú z chodníka“ , to znamená, že začnú chodiť so svojimi stádami stoviek oviec, kôz a kráv.
Ženy absolvujú rovnakú cestu autom s deťmi a domom na chrbte. Hovoriť o desiatich rodinách v meste s tak malým počtom obyvateľov hovorí veľa.
Od storočí, stáda sa sťahujú do miernejších oblastí, keď príde tuhá zima Teruelu. V prípade Guadalaviaru sa poháňajú tisíce oviec, kôz a kráv do Vilches a La Carolina (Jaén).
Guadalajara
Spojenie medzi týmito veľmi vzdialenými populáciami je zrejmé, keďže sa počítajú rôzne manželstvá medzi horskými mužmi a ženami z Jaénu.
Celá táto cesta má zmysel a všetky odvodeniny, ktoré predpokladá, hovoria tradície, úcty k životnému prostrediu a etnologickému bohatstvu.
Tradícia transhumácií v meste Guadalaviar je nespochybniteľná a z tohto dôvodu **pred niekoľkými rokmi otvorilo svoje brány mestské múzeum venované transhumancii. **
Stáda, psy a pastieri zvyknutý chodiť viac ako štyristo kilometrov medzi Teruelom a Jaénom. „Mnoho ďalších!“ hovoria. Pastieri nikdy nekráčajú v priamom smere: ideme späť, ideme von presmerovať nejaké zviera atď!".
S priemerom dvadsať kilometrov denne dokončenie prevodu zvyčajne trvá o niečo menej ako mesiac. Pastieri spia v stanoch na večne frekventovaných miestach.
Nákladné auto vykonáva prácu metlového auta , vyzdvihnutie chorých alebo gravidných oviec, ako aj malých jahniat neschopných držať krok.
Zvieratá vnímajú dva pramene a zmierňujú tak vysoké letné teploty, ako aj nízke zimné teploty. Menej ochorejú, jedia rôzne jedlá, cvičia: to všetko sú výhody. Ovce jedia a sejú po ceste, semená sa prevážajú z jedného miesta na druhé.
Riečny les spojený s korytom rieky Guadalaviar
HOVORIME O CESTÁCH, OBNOVUJME CESTY
chodník, kráľovské rokliny, ktoré vedú trasy zo severu na juh polostrova, pochádzajú z r kráľovský edikt Alfonsa X el Sabio z roku 1273 ktorým bola vytvorená Čestná rada La Mesta.
Je neustálou sťažnosťou všetkých transhumantov vidieť, ako rok čo rok orba hraničných pozemkov, výstavba ciest alebo výstavba nehnuteľností škriabe metre na cesty cez ktoré vždy behal dobytok.
Kráľovský kaňon musel mať pevnú šírku 90 kastílskych varas (asi 72 metrov). Niektorým úsekom zostala menej ako polovičná šírka. A to sa už nebudeme baviť o tých, ktoré sú súčasťou urbanistických dispozícií, ako napr Madrid alebo Ruidera (kráľovské mesto).
„Problém je na jar –povedzte transhumantom z Guadalaviaru– pri návrate z Jaénu je pole plné obilnín a ovocia. Pre zvieratá je potom oveľa ťažšie neopustiť kráľovskú roklinu prilákanú potravou. Teraz v novembri je všetko pozbierané a zozbierané, je to znesiteľnejšie.“
Spravodlivé je viac ako výlet alebo ekonomická aktivita považovať transhumanciu za spôsob života.
Kráľ stáda na ceste cez lúky Teruel