Na Sahare bol šťastný.
V Playa del Hombre na Gran Canarii je malá tabuľa s nápisom "Sanmao Corner". Často tu môžete vidieť fotiacich sa nadšených čínskych turistov. Krajania si našli čas, aby spoznali a pochopili význam tejto skromnej tabule. Koľko stálo správcu cintorína v La Palme vedieť, prečo títo návštevníci z východného konca planéty prišli a žiadali hrob istého Josého Maríu, muža s dlhou bradou alebo Hexiho, vo svojom čínskom mene.
„Ten náhly záujem všetkých prekvapil. V súčasnosti je už na Gran Canarii a La Palme vybudovaná „Sanmao Route“. V jeho stopách idú aj v Madride,“ vysvetľujú. Marta Arribas a Ana Perez de la Fuente, režiséri dokumentu Sanmao: Nevesta púšte, portrét tejto ženy Sanmao, literárna a feministická ikona v Číne a na Taiwane, v Španielsku prakticky neznámy, v skutočnosti nebol preložený pred menej ako 10 rokmi.
Kráľovná púšte, nevesta Kanárskych ostrovov.
Ani Arribas a Pérez de la Fuente o Sanmaovi nič nevedeli, až kým sa ich raz popoludní nespýtala priateľka Lorena Mena Quero, neter Josého Maríu: "Mám vám povedať príbeh môjho strýka a jeho manželky, čínskej spisovateľky Sanmao?"
A potom sa začal rozmotávať krásny príbeh lásky, dobrodružstva a tragédie od 40. do 90. rokov minulého storočia. Skutočný príbeh, ktorý nás uchvátil: príbeh sofistikovanej mladej Číňanky s nomádskym duchom a čestného a silného španielskeho mladého muža zo strednej triedy, profesionálneho potápača, ktorý jej ponúka dobrodružstvo života v púšti,“ hovoria. Ukázal im krásnu fotku tých dvoch: “usmievajúci sa mladý pár oblečený v kaftanoch uprostred púšte” to ich očarilo a rozhodli sa z toho urobiť svoj ďalší film, o ktorom „nikto nehovoril a ktorý stojí za to urobiť“. „Pretože okrem toho, že žijem krásny milostný príbeh, Sanmao bol tiež priekopníkom v cestovateľskej kronike, ktorá cestovala po celom svete, z Európy do Latinskej Ameriky, Ázie alebo Indie so sviežim vzhľadom a originálnym a priamym štýlom,“ vysvetľujú.
Režiséri objavili Sanmaovo dielo práve prostredníctvom prvého a takmer jediného diela spisovateľa preloženého do španielčiny: Saharské denníky, „kroniky každodenného života v púšti s José Maríou Querom, ktoré sa na Taiwane stali okamžitým úspechom. S veľkým humorom v nich rozohral kultúrny stret Východ-Západ a rozprávali sa o živote v púšti a o svojich saharawiských susedoch,“ pokračujú. Potom sa dostali k Kanárske noviny, príbehy ich života na súostroví, kam sa manželia presťahovali po Zelenom pochode Sahary a kde žili až do r. Smrteľná nehoda, potápanie, jeho vášeň a práca, José María zomrel. Sanmao sa potom vrátil do Taipei a pokračoval v cestovaní po svete sám.
S Josém alebo Hexi, ako ho pokrstil Sanmao.
„Potulky sú súčasťou môjho života, rád odchádzam. Nemám pocit, že nikam patrím, som súčasťou všetkých miest, ale necítim sa byť súčasťou žiadneho z nich. Čím viac cestujem, tým viac sa cítim sám." Sanmao napísala a Lucía Jiménezová číta v komentári v dokumente, ktorý dokázal vyrozprávať svoj život zo svedectiev spisovateľkinej rodiny (jej bratov), rodiny Queroovcov a spoločných priateľov z čias v Španielsku, ktorí ju poznali, keď prvýkrát prišiel do Madrid pracovať v prvej čínskej reštaurácii v hlavnom meste alebo že jeho susedia boli v jeho najšťastnejších časoch, na púšti, v El Aaiúne, v dome bez čísla, kde začal variť typické recepty čínskeho stola s ingredienciami, ktoré jej mladšia švagriná Esther ju poslala zo Španielska.
"Sanmao potrebovala cestovať, považovala sa za nomádku," povedala, "rád odchádzam", vysvetľujú režiséri. „Ten slobodný duch z nej urobil ženskú ikonu. Sanmao dokázal to, čo čínske ženy nedokázali, v čase, keď nebolo dovolené ani cestovať. Okrem toho sa zosobášiť s pekným bradatým Španielom vyzeralo ako splnený sen. Stal sa** oknom do exotického a vzdialeného sveta**, o ktorom snívalo niekoľko generácií“.
Sanmaove príbehy nie sú úplne autobiografické, sú akousi autofikciou, ktorá istý čas tajne kolovala na Taiwane a v Číne, až kým nedosiahla voľnú popularitu, ktorá explodovala v 80. rokoch s návratom autora. Španielsko opísal s takou exotikou, o svojej láske hovoril s takým citom, že prišli si myslieť, že José María nebol skutočný. The konšpirácií a teórií okolo postavy Sanmaa bolo ich toľko, že ju prenasledovali až do jej tragickej smrti (samovražda či rakovina, dokonca sa hovorilo aj o vražde).
Pri svojej prvej návšteve púšte.
Šialená sláva a jej depresívny charakter jej nepomohli. Cestovanie bolo jediným únikom od nej samej a od sveta. „Až keď cestovala ďaleko a slobodne, cítila, že žije,“ napísala. A pri jej čítaní mnohé ženy v jej rodnej krajine pocítili tú melancholickú slobodu. Aké milé vedieť o nej konečne aj tu viac a zdieľať jej lásku na celý život. „Sanmao bola neskrotná a citlivá žena, plné svetla, ale aj tieňov, veľmi zložité," hovoria Marta a Ana. "A so svätožiarou tajomstva. Tiež sme to považovali za fascinujúce most medzi východom a západom, ktorý postavil s José Maríou, bez jeho vedomia symbol romantickej lásky na druhom konci sveta.“
Objavovanie jeho postavy, jeho literatúry a jeho odkazu tiež odhaľuje žena, ktorá bola „schopná zmeniť mentalitu generácie žien a živiť túžbu otvoriť sa svetu a cestovať“.
Nepokojný duch, nezdolná duša.