Oaxaca sa vyslovuje ako „uajaca“
1) HOVORIŤ SPRÁVNE
Ibero-Amerika, Južná Amerika, Hispanoamerika nie je to isté ako Latinská Amerika alebo Latinská Amerika. Tu vstupujeme do významnej jazykovej a geopolitickej záhrady . V prípade pochybností je lepšie hovoriť o konkrétnej destinácii, José Ignacio, Bogotá, Búzios alebo Hotel Escondido; ak sa cítime pedantskí, môžeme priateľom oznámiť, že ideme robiť a panamerický výlet . Tak sa všetci upokojte.
**2) JAZYK. AH, JAZYK (I) **
Jedným z veľkých divov každej cesty do tejto časti sveta je zdieľanie kastílčiny alebo španielčiny; mimochodom, ešte jedna malá záhradka. Potom si všimneme, že ostatné výlety sú ako chodenie v opätkoch. Cestovať tam a vedieť komunikovať je ako cestovať naboso. To poskytuje slobodu, nuansy, zachytené vtipy a emócie. A prejdeme k ďalšiemu bodu.
skrytý hotel
3) **JAZYK. AH, JAZYK (II) **
Môže to byť priateľ a nepriateľ. Keď vkročíme na tie krajiny, uvedomíme si množstvo slov, ktoré nepoznáme . Najprv sa budeme veľmi smiať, keď počujeme Mexičanov povedať Bueno, keď zdvíhajú telefón. Aj keď Peruánci nazývajú vaňu vaňa, ako keby to boli Extremadurčania zo 17. storočia a keď počujeme Argentínčanov chrliť svoje nekonečné struny, ktoré takmer vždy obsahujú slová asado alebo Borges. A určite sa blahosklonne zasmejeme, keď Čiľania povedia sloveso_pololear_ a pozvú nás na taxík. Samozrejme, chela sa rozumie v každej krajine. Všetci sa nám asi stále smejú a naše Z, C a S tiež. . Musíme vedieť, že to isté slovo znamená v rôznych krajinách veľmi odlišné veci. Napríklad „Qué arrecho“ v Nikarague sa líši od „estar arrecho“ v Peru. A tak všetko. Budeme sa učiť červenaním.
4) OAXACA.
Oaxaca sa vyslovuje ako „uajaca“. Naučme sa to skôr, ako nastúpime do lietadla.
5) ŠPANIELCI SÚ HRUBÍ
Hovoríme ako nahnevaní. Väčšina tamojších obyvateľov je mäkká a formálna. Skúsme ich napodobňovať, pristupovať ku každému, kto nám skríži cestu, ako oni k nám. Nie je potrebné ani to, aby sme si v prvý deň privlastňovali kolumbijské „jeho milosrdenstvo“. Najprv budeme mať pocit, že konáme, ale Uvidíme, že takto bude všetko lepšie. Môžeme im tiež vysvetliť, že sme drsní, pretože svet (a život v neusporiadanej Európe) nás takých urobil. Ale sme dobrí.
Chýba nám veľa jedla.
6) ZMYSEL A CITLIVOSŤ
Vždy sa nájde niekto, kto tam bežne nebol, kto nás upozorní na to, aké je „to“ nebezpečné. Akoby „to“ bol homogénny priestor a nie veľa krajín s ich mnohými odlišnosťami . Ako keby sme sa išli pridať do gangu. Nebudeme sa za úsvitu prechádzať po niektorých štvrtiach mesta Guatemala, ale pôjdeme na večeru, takže pokoj na Antigue a vrátime sa s hviezdami do nášho, samozrejme, krásneho hotela. Nechystáme sa ísť do srdca Tepita v DF, v noci s Cartierom a neprítomnou tvárou, ale pôjdeme piť mezcal a tuniakové tacos od Condesa , v tom istom meste, s našimi priateľmi tak peknými, ako len vieme. Miestami sa naučíme pojmy ako „site taxi“ a zoberieme si zdravý rozum na prechádzku. Budeme veľmi radi.
7) STRATÍME VEĽA JEDLA
Overíme si, že žijeme ignorujúc zázraky. Nežijeme kukuričné tortilly, bielu ryžu varíme fatálne, použijeme len desať-dvanásť plodov , ledva kupujeme cervenu cibulu a do nicoho nepridavame chilli. Zistíme, že v priemernom španielskom dome sú jedlá všetky v hnedých tónoch, tam sú farebné. To všetko je katastrofa. Už sme zapracovali ceviche, limetka, havana alfajores, tequila a tacos ale máme pred sebou ešte dlhú cestu. Nech nás gastrokolonizujú. Dlžíme im to.
8) FRIDA JE FRIDA KAHLO
Nikto nepoužíva priezvisko. Ľudia o nej hovoria ako o nejakej exotickej vzdialenej tete.
Frida je Frida Kahlo
9) LÁSKA
V Buenos Aires nájdete ľudí, ktorí už päťdesiat rokov žijú v tieni obelisku a ktorí vám dôrazne povedia: „Som Španiel“. S touto výhodou nikdy nepocestujete na miesto, kam prídete, aj keď tomu nerozumiete. Ani tam, kde sa na vás štandardne budú pozerať dobrými očami. Tomu tiež nerozumieš. Mysleli ste si, že teplo je postkoloniálna téma. Mysleli ste na to, kým ste sa nevrátili do Španielska po pozvaní na večeru a obed v cudzích domoch a mnohých objatiach, s ktorými ste nerátali.
10) Ponáhľajte sa
My Španieli sme prerobení. Najviac madrileños . Znervóznime, ak nám čašníci do minúty neprinesú účet, z príliš dusných protokolov je nám zle. Je pravda, že jeho „momentico“ je iné ako naše: laxnejšie, ale aj to, že sme netrpezliví. Skrátka, nie ty, to som ja.
Zápasnícke masky, nakoniec si jednu kúpite
11) REMESELNÉ ZRUČENIE
Nevieme všetko, čo sa nám môže páčiť. Aký je svet taký nekonečný. Že existuje toľko spôsobov, ako tkať, vyrábať košíky a pracovať s keramikou toľkých farieb a drevín takými nekonečnými spôsobmi. Čo by sme chceli kúpiť? zápasnícke masky a zdobené lebky na trhu La Ciudadela a šatky z vikune v Peru. Nič si o tom nevedel. Ani to, že remeslá môžu byť minulosťou aj budúcnosťou. Ale buďte opatrní: všetko, čo je dekontextualizované v našich domoch v Malasañeras, mení svoj význam. horšie. Ovládajte emócie, ktorých bude veľa.
12 ) SERRAT
Vedeli sme, že Nano je skvelý, ale nie že je to boh, kým sme nevkročili do Argentíny alebo Mexika. Serrat nie je náš, je váš . Rešpektujú nás okrem iného aj preto, že je Španiel. To isté platí pre Sabine. Všetky španielske ženy by pred odchodom mali vedieť, že niektorí Argentínčania nám radi spievajú piesne Sabiny. Pred cestou je potrebné na to dôrazne upozorniť. Iní si tiež radi hučia „Nie je nič krajšie ako to, čo som nikdy nezažil“; potom zmäkneme. Aj tam (znovu)objavíme ďalšie panamerické idoly, ako napr Fito Páez, Vicentico, Café Tacuba či Charlie García . Na to sú výlety: naučiť sa nové pesničky a vziať si ich so sebou domov v kufri.
Sabina a Serrat, nie sú naši
Tiež by vás mohlo zaujímať...
- Najkrajšie štvrte v Latinskej Amerike
- 25 miest na návštevu do 30
- Šesť osudov Fridy-Kahlo
- Päť plánov, ako z Limy vyťažiť maximum
- Nové možnosti stravovania v Lime
- 20 dôvodov, prečo nechať všetko a ísť do Buenos Aires
- Všetky články Anabel Vázquezovej