Útesy Loiba v Ortigueira
To je mnohým známe jedným z najlepších spôsobov, ako spoznať Španielsko, je sadnúť si do auta a ísť na míle. Sieť vidieckych diaľnic u nás prechádza zo severu na juh krajiny úchvatnej krásy a silných kontrastov, križovanie miest a obcí ukotvených v čase.
Mnohé z najcharakteristickejších výletov, ako je Baskické pobrežie alebo zátoky Cabo de Gata, sú už presýtené turistami a divákmi, no v kútoch našej geografie sú stále ukryté zákutia, kde človek môže zažiť pocit, že 'objavuje' a nenavštevuje.
Najsevernejší z Rias Altas **(Ortigueira, A Barqueiro, Viveiro a Foz) ** patria medzi tieto skryté miesta, ktoré čakajú na to, kým ich objaví vodič, ktorý sa nebojí cestovať míle.
Cabo Ortegal, koniec tvojho výletu
Nachádza sa v severozápadný roh nášho polostrova, Cape Ortegal a Estaca de Bares zarývajú sa ako pazúry do Atlantického oceánu, akoby sa zem chcela prilepiť na svojho slaného suseda, tvrdohlavo sa vzdať svojej divokej prírody.
Medzi prstami žuly, chránené impozantnými útesmi, otvorené široké ústia riek ktoré poskytujú útočisko širokému spektru živočíšnych druhov a slúžia ako domov komunity hrdé na svoju krajinu a tradície, vďaka svojej geografickej polohe bola po mnoho storočí izolovaná, no teraz sa vďaka cestnej sieti ponúka zvedavým vodičom ako panna, ktorú ešte len treba objaviť.
Bridlicové strechy nad bielymi domami cestujúcemu naznačujú, že prichádza Foz ktorý opúšťa Astúriu a vstupuje do Galície.
Tajomná krajina, široká ako dlaň, pretkaná tisíckami údolí, potokov, lesov a hôr, ktoré slúžia ako štít a filter pre cestovateľov hľadajúcich typickú slnečnú a plážovú turistiku, Rías Altas duchom vyčnieva z dostupnejšieho a známejšieho Rías Baixas.
Na extrémnom severe Španielska môžu uplynúť týždne bez toho, aby sme videli slnko a možno z tohto dôvodu Galícijčania zažili históriu oblakov a čistín, prehánky a oslepujúce svetlo, sláva a nespavosť v súlade s klímou, ktorá zalieva ich krajinu.
Bazilika San Martin de Mondoñedo vo Foz
Široká je Halič a tak eklektické ako jeho podnebie sú jeho územia, prešli cez ne Rimania, Švábi, Góti a moslimovia, zanechávajúc ich odtlačok stále v platnosti. Avšak Rías Altas, ďaleko od tradičných komunikačných prostriedkov a obmývané rozbúreným a nebezpečným morom, si zachovali osobitnú výstrednosť.
Aby ste pochopili izoláciu týchto krajín, odporúča sa prekročiť ústie rieky Foz a priblížiť sa k nej Bazilika San Martin de Mondonedo, zaujímavý románsky kostol, ktorý vo svojich múroch zhŕňa a história izolácie, útočiska a obrany.
Až sem dorazili, tlačení atlantickým vetrom, stovky rímsko-bretónskych rodín utekajúcich pred vojnou a inváziami v Británii, spôsobené opustením ostrova Rímskou ríšou v 5. storočí.
Usadili sa medzi borovicami a žulou, v krajine veľmi podobnej západnému Anglicku a Walesu, odkiaľ prišli, zachovanie svojej bretónskej identity počas švábskej nadvlády, a odolávajúci, prilepený na pobreží, skrytý za hmlami hôr, moslimská invázia v roku 711.
The Bazilika San Martin de Mondoñedo, tam, kde sa udržiavala keltská nadvláda, ponúkalo útočisko galícijským biskupom, ktorí unikali pred Arabmi a stávali sa prvý katedrálny kostol v kresťanskom Španielsku.
oblasť pláže
Celta je skutočne krajina, ktorú možno zahliadnuť za ramenami cesty, v smere škôlka. Široké pláže, rozrezané plochými útesmi, posiate izolovanými bielymi domčekmi, ponúkajú krajina podobná waleskej alebo škótskej, vždy otriasané silnými atlantickými vetrami.
Na skalnom výbežku, nezničiteľnom pre silu mora, je Castro z Fazoura, preukazovanie spojenie, ktoré od pradávna spájalo obyvateľov Rías Altas so šírym oceánom ktorý im kryje chrbát.
Vzťah medzi nimi sa však prelína lano lásky a nešťastia, lebo more nerozumie priateľstvám. Dobrý príklad toho nájdeme hneď, ako sa pozrieme na ústie Viveiro: z cesty, ktorú môžeme zahliadnuť, pripojenú k východnému brehu ústia, Oblasť pláže, kde pred desiatimi rokmi archeológovia objavili ruiny rímskeho a stredovekého mesta ktorú podľa miestnych legiend pochoval strašný jarný príliv, ktorý na stáročia uspával kraj.
Po uliciach Viveiro
Na druhej strane Viveiro je živé a veselé mesto, ktorý v lete zhadzuje kožu, aby privítal turistov a kúpajúcich sa, ktorí prichádzajú do vynikajúceho vidieckeho ubytovania, ktoré ponúka okolie. Tu počas slávnosti vzkriesenia sa zhromažďujú všetci tíško Španielska, obklopený produktmi ako sú mušle, raxo a biele vína s ovocnou chuťou, ktoré robia z mesta gastronomický meradlo.
Len musím stratiť sa v stredovekých uličkách Viveiro nájsť krčmu v ktorom utíšiť chuť do jedla spôsobenú hodinami v aute a upadnúť do ospalosti uspávanej veršami Nicomedes Pastor Diaz, najznámejší zo španielskych romantikov a rodák z mesta.
O námorníkoch a cestovateľoch farár Díaz veršoval: „Neistý zbrázdený oceánom, / ktorý pred jeho neplodnou nesmiernosťou stratil / Samozrejme, že hľadáte vzdialený koniec skrytej antipodálnej pologule, / pokračuj, odváž sa, svoj smelý a bezpečný let / A tam na šírom mori sa na teba vrhá / jeho nesmierna osamelosť je tvoja nádej / tvoj sprievodca je v nebi."
Po odpočinku nie je vhodné ignorovať verše o tom, kto bol najznámejším básnikom týchto krajín, takže musíme pokračovať, Pokračujte na západ smerom k ústiu O Barqueiro.
Alebo Barqueiro
Cesta vedie cez kopce s výhľadom na zelené a sivé mysy ako obloha, ktorá zakrýva cestujúceho. Zrazu sa objaví Lorenzo a potom je čas ponoriť sa do teplých vôd pláž Area Longa, ktorá sa nachádza v rovnakom ústí rieky O Barqueiro, prírodný raj pre milovníkov samoty a vodných športov ako windsurfing alebo stand up paddle.
Kôl barov slúži ako pozadie kúpeľne, a len málokto dokáže odolať pokušeniu vysušiť si mokré vlasy neustálym fúkaním vetra, s otvorenou náručou, zavesenou vo vzduchu silou Prírody, s výhľadom na hlboké útesy.
Vždy veterno, kľukatá cesta, ktorá vedie na extrémny sever Pyrenejského polostrova, vám umožňuje vidieť z výšin koketné ústie rieky O Barqueiro, zmenšenina jeho starších sestier, ústí riek Arousa a Vigo, rozbrázdené piesočnými brehmi, kde sa lopotia kôrovce a rybárske lode.
Bares maják zhora nielen monitoruje námornú dopravu: tisícky sťahovavých vtákov prechádzajú okolo veľkej skaly La Estaca na svojich dlhých cestách zo severu na juh, z východu na západ, ponúka milovníkom ornitológie privilegované observatórium.
Bars Stake
Medzi mysom Ortegal, viditeľným z La Estaca ako ostnatý chvost obrovského draka ponoriaceho sa do mora, a Bares, najdrsnejšie pobrežie v Španielsku, pozostávajúce z vysokých žulových útesov, ktoré ponúkajú len veľmi málo prírodných úkrytov námorníkov prekvapila búrka. Vraky a príbehy o traumatických stroskotaní lodí sú medzi obyvateľmi regiónu, zvyknuté vidieť, ako oceán, ktorý im poskytuje jedlo a prácu, berie ich milovaných.
Uprostred takéhoto lakonizmu sa otvára Ortigueira, mesto s buržoáznym vzduchom na eminentne vidieckom a rybárskom území, čo očakávaš vyzerať dobre a elegantne medzi lesmi a mrežami, ako dáma oblečená na nedeľu obklopená triezvymi sedliackymi kabátmi.
Ortigueira, hrdá na svoju výstrednosť, každoročne hostí Festival do Mondo Celta, medzinárodné stretnutie, na ktorom sa stretávajú skupiny keltského folklóru z Galície a Francúzska, Írska a Spojeného kráľovstva, zaplavujúc mesto zvukom gájd, ktoré zostáva tiché a zamyslené po zvyšok roka a poskytuje svojim obyvateľom pokojný život bez tlaku mestského sveta.
Tak nám hovoria v Inn O Malecon , kde susedia zabíjajú vlastný popoludňajší hlad na základe bravčové pliecko, chobotnice a chobotnice tapas, zalievaná všadeprítomným miestne biele víno, bez toho, aby ste mohli čakať na večeru, ktorá bude tiež podstatná.
V Haliči jete a veľmi dobre: každý to vie. Ale nie je známe, že 20 minút od Ortigueira môžete stráviť na útesoch Vixía de Herbeira, najvyšších v kontinentálnej Európe, ktoré sa rozprestierajú medzi mysom Ortegal a pôvabným mestečkom San Andres de Teixido.
Tu nám Rías Altas dávajú poslednú výzvu: vypnite motor auta, vystúpte a začnite hľadať jednu z najznámejších bánk v Španielsku, neporovnateľná tribúna pre nezabudnuteľný západ slnka. Tip: majte radi Dona Quijota, pozri sa pod lopatky veterných mlynov, bez toho, aby vás rozptyľovalo jeho bzučanie, a nájdete útes obrov.
Útesy v San Andres de Teixido